Moja celá story – Nikol

Kedy to presne začalo neviem, no spomínam si, ako som sa cítila veľmi unavená. Po nejakom čase, začiatkom júla 2013  som zašla k doktorovi, pretože som som mala stále menej energie, chudla som a necítila som sa dobre. U lekára pri vyšetrení mi prišlo nevoľno a odpadla som. Tam všetko začalo. Nasledovali ďalšie vyšetrenia..

Po odberoch sa potvvrdilo podozrenie na štítnu žľazu. Hyperfunkcia štítnej žľazy, dovtedy som vôbec netušila či zohráva tento orgán nejakú dôležitú úlohu v mojom tele. Všetka sranda ma prešla, keď mi oznámili, že ide o autoimunitné ochorenie štítnej žľazy (Graves-Basedow) nielen problém ŠZ, ale aj (vypuklé oči).

Hodnoty boli také vysoké, že 4 mesiace som musela byť v kľudovom režime. Z liekov, ktoré mi dali, sa mi porobilo akné úplne všade, kde sa len dalo. Chcela som mať už po operácii a vrátiť sa do normálneho režimu. Operácia bola naplánovaná na Október. Prvých 7 dní som brala kortikoidy. O 7 dní ma prijali na chirurgiu, kde ma odoperovali ako 2. v poradí. Moje šťastné číslo 🙂

Pred operáciou, posledná myšlienka bola, aby som sa zobudila a všetko dopadlo fajn. Ráno po operácii som sa zobudila na JIS-ke ubolená, veľmi ma bolel celý krk, no ako jediná som po vlastných prešla na toaletu, čo bolo skvelé znamenie, že všetko bude SUPER. Avšak dlho nebolo.. V noci som sa zobudila na veľké kŕče v nohách, v rukách aj na tvári. Prsty na rukách som mala tak silno zovreté v kŕči, že som nevedela stlačiť tlačítko o pomoc..

Veľmi som sa bála.. Ráno mi vysvetlili, že mi rapídne klesol vápnik, a preto som dostala kŕče. Od toho dňa začal nekonečný problém s vápnikom. Každé ráno robili odbery, aby zistili hodnoty, jedla som kvantá vápinka, no hodnoty boli stále nízke. Každý deň som mala len jedinú otázku, kedy to skončí a budem môcť ísť domov. Na chirurgii som strávila nekonečné 3 týždne. Odtiaľ ma preložili do Národného endokrinologického ústavu, kde som pobudla ďalších 12 dní a odtiaľ na 8 dní znovu na očné oddelenie, pretože oči sa nezlepšovali. Spolu to bolo 48 dní strávených v strachu, v hneve, slzách, čakaní na dobré správy a v samote. Z mojich kamarátov neprišiel nikto..

Konečne doma. 2 dni po príchode prišli znovu veľké bolesti, na pohotovosti, nechali ma 4 hodiny čakať v bolestiach. Zistili, že mám plné črevá. Dostala som klistír (bez zmeny) a poslali ma domov s gutalaxom. Bola som veľmi sklamaná z prístupu lekárov. Gutalax vôbec nezaberal. A až po 7 dňcoh som bola prvý krát na wc. Začal sa boj s vápnikom.

Upravila som stravu, začala konzumovať potraviny s vysokým obsahom vápnika, piť viac tekutín, no problémy boli stále rovnaké. Každé jedlo predstavovalo plnšie črevá a hodiny strávené na wc v bolestiach. Prestala som mať radosť z jedla. Dostávala som kŕče pri každom prudkom či rýchlejšom pohybe. Začala som mať z toho všetkého depresie, bol to extrém na ktorý som nebola vo svojich 20-tich pripravená..

Každé 2 týždne odbery a 2 dni na to čakanie na výsledky. 2 roky trvali problémy s vápnikom. Jedla som vápnik na kvantá no žiadny výsledok. Občas som z trucu lieky nejedla. Načo?? veď výsledok bol stále rovnaký. Zaurádovali vedľajšie účinky. Pribrala som 13 KG, z prednisonu sa mi zaguľatila tvár, bola som naliata vodou, všade akné, strie, padali mi vlasy, hnisali prsty, nemohla som športovač a ľudia ma prestávali spoznávať, môj výzor sa radikálne zmenil. Bolo to najhoršie obdobie doteraz. Prišli silné depresie a prestala som chodiť medzi ľudí.

Vyhľadávala som pomoc u rôznych lekárov, aj u psychológov. Nevedela som sa zmieriť s tým, že by to malo byť už takto nastálo. Vyskúšala som všetky možné formy vápnika, no výsledok rovnaký. Bol to nekonečný kolotoč liekov a vyšetrení. Z tohto obdobia nemám takmer žiadne fotky. Neznášala som svoje telo a pohľad na seba. Striedali sa obdobia, kedy som si hovorila a povedala si, že to nie je až také zlé, no boli dni kedy som preležala celé dni v posteli s plačom.

Nemala som dokončenú VŠ, fyzicky pracovať som nevládala, zabúdala som, v prítomnosti viacerých ľudí som sa necítila príjemne, sebavedomie žiadne. Podala som si na polovičný invalidný dôchodok (41%) , aby som si pokrila náklady na základné veci no ten mi komisia po pár minútach s úsmevom ZAMIETLA a priznali mi len 30% zníženú práceschopnosť. Nevedela som, čo budem ďalej robiť, nechcela som byť závislá od rodičov. Žiadny príjem, žiadna pomoc od štátu, nedokončená VŠ, telo, ktoré som neznášala a žiadna svetlá budúcnosť predomnou. V ten moment som videla všetko tak čierno.. 😣

Skúšala som možné aj nemožné. Rôzne alternatívne riešenia prírodné produkty, nápoje. Až raz sa ku mne dostai produkty Forever. Vápnik z lekárne som nahradila prírodným vápnikom a každé ráno som si dopriala Aloe robím to tak dodnes. Po tých všetkých neúspešnných pokusoch, som bola opatrná a nerobila si veľké nádeje. Cítila som zlepšenie. Potých všetkých liekoch som cítila, že moje telo sa potrebuje očistiť od všetkej tej chémie. Na Vianoce som dostala present Detox C9 🤩 niečo také som obsolvovala prvýkrát.

Po novom roku som tento detox absolvovala.  Išla som do toho naplno. Ako prebiehal detox sa dozvieš TU. Po detoxe sa VŠETKO zmenilo. Vápnik bol prvýkrát v norme po viac ako 2 rokoch a začal sa vstrebávať, takže som už nemusela užívať vôbec žiadny vápnik. Bol to skvelý pocit oslobodiť sa od všetkých tých liekov. Všetko išlo preč, ostal mi len ráno nalačnon Euthyrox. Chytila som druhý dych a začala znovu veriť, viac sa usmievať.

Na odbery som chodila zriedkavejšie a výsledky boli vždy v norme. Čo bol ÚŽASNÝ pocit 🥳 Dnes po 6 rokoch už žiadny vápnik neužívam. 2x do roka absolvujem detox a 1x ročne veľkú kontrolu u endokrynológa 🙂

Na VŠ som sa už nevrátila. Toto bola dostatočná škola – škola života. Začala som sa znovu hýbať, pravidelne cvičiť a fungovať bez obmedzení. Zmenila som pohľad na veci aj na život. Veci sa začali meniť. Veľa sa vzdelávam a pracujem so svojím vnútrom pretože štítna žľaza je vojna emócií „každodenný boj samej so sebou“ hormóny so mnou kolíšu neustále. Vysmiata, nahnevaná so slzami a najšťastnejšia viem byť v priebehu hodiny niekoľkokrát 😇Za každé zlyhanie som vďačná pretože som opäť o niečo skúsenejšia.

Veľmi mi s tým pomohol môj mentor Andy Winson, ktorý ma „prinútil“ prekročiť zónu konfortu, strach, ľútosť, vykročiť – urobiť prvý krok. Byť najlepšou verziou samej seba, nehanbiť za to kto som či ako vyzerám. Sú veci, ktoré nám prídu do života a musíme sa s tým naučiť žiť nie bojovovať proti tomu. To som urobila. Veľké ďakujem aj priateľom, ktorý stáli pri mne a taktiež Martinovi Mažárovi, ktorý mi dal možnosť pracovať online, možonsť učiť sa od neho a vidieť zákulisie jeho práce, naučil ma všetko o #onlinemarketingu. Dal mi základy, aby som sa mohla vydať na svoju vlastnú cestu, ktorá ešte len začína možno bude kľukatá, no za úspechom stojí veľa tvrdej práce.

Stretávam sa s ľuďmi, ktorí neriešia minulosť a nie sú negáči. Začala som cestovať navštívila som Portugalsko, moju milovanú Afriku, Taliansko, Grécko, Chorvátsko, Anglicko.. Začínam pracovať na svojich online projektoch naplno. Beriem veci také ako sú. Moje telo ešte nie je podľa predstáv, ale ďakujem zaň. Dlho mi trvalo pokým som svoje telo začala mať rada, teraz ho milujem aj nedokonalé 😉 Zhodila som 6 kg a pokračujem ĎALEJ! Nie sú dôležité kg, ale to, ako sa cítim vo svojom tele, v ktorom musím žiť.

MILUJEM VÝZVY 🤩Chcem zdielať s ostatnými svoje pokroky, ale aj pády, ktoré môžu prísť. Verejný záväzok je, predsa najväčší záväzok (Mojím snom vždy bolo mať krásne pevné telo a ploché bruško 😍Sledovať pokroky budete môcť na pripravovanom blogu #idetoajbezštítnej.

Dva najdôležitejšie dni v tvojom živote sú deň, kedy si sa narodil a deň, keď prídeš na to PREČO.

Dlho trvalo, kým som pochopila PREČO. No dnes to už viem 🤩😍. ĎAKUJEM!